Shakirine vlasy voňajú makom.

Vždy som si to myslela. Že Shakirine vlasy sú ako droga. Dlhé, zvlnené, mokré... karí kuracie.

Poznáte ich, však? Čínske cestoviny, ľudovo Shakirine zlaté vlasy, ktoré zalejete v hrnčeku vriacou vodou a ony vám potom prepália útroby účinnejšie než preháňadlo. Sú aj lacnejšie. Na čistenie zaneseného odpadu ich dokonca podľa najnovších štúdií odporúča deväť z desiatich vodoinštalatérov (hľadajte vo svojej drogérii).

Prvýkrát som s nimi prišla do styku asi pred ôsmimi rokmi, čo znamená, že som celé dve tretiny svojho doterajšieho života prežila v spokojnom nudlovom panenstve. Patrím k tej šťastnej generácii, bohužiaľ asi historicky poslednej, ktorej varila polievky mamka. Nie zo sáčku, ale z nedokonalo tvarovaných zemiakov ešte voňajúcich pivnicou, z okakaných vajec od dedka, z prirodzene sfarbenej mrkvy a kuracích krkov, ktoré síce neboli v kocke, ale zato sa dali oberať prstami. Do najbližšieho kontaktu s objavom zvaným instantná polievka som sa dostala, keď dávali v telke reklamu na Knorr. To ste chvíľku sledovali Beverly Hills 90210, a vtom zrazu nejaký chlapík pozýval ľudí do svojej krabice na polievku. Dosť ma to vydesilo. Mňa keď niekto pozýva do krabice, väčšinou to znamená, že sa so mnou chce podeliť o čučo. A následne o filcky.   

O instantných čínskych nudliach* som vedela iba to, že netrčia z nosa. V kúpeľoch som bývala v jednej izbe so slečnou, ktorá v zúfalej snahe zhodiť posledný detský tuk vynašla zaujímavú diétu: jedla tie špalíčky uhľovodíkových červíkov suché, ani ich vodou nezalievala. Normálne si ich vybalila zo sáčku, odhodila korenie aj olejček s príchuťou, a zahryzla sa do nich sťa do keksíka. Úplne vážne, tentokrát si dokonca ani nevymýšľam. Pohľad na to kostnaté dievča, ktoré s plnými ústami polámaných cestovín lačne sleduje ryžový nákyp v jedálni liečebného domu Kováčová, ma od konzumovania takzvaných wifóniek bezpečne a nadlho odradil.

V dobe, keď som sa prvýkrát stala nudlistkou, som brigádovala v pokladni nemenovaného supermarketu, čo bola jediná dostupná brigáda na celom Spiši, pokiaľ ste teda nemali mamku zamestnanú v zmrzlinárni, alebo váš tatko nevlastnil benzínpumpu, kde by ste svoje čerstvo vyrašené vnady mohli otierať ľuďom o predné sklá a dostávať za to sprepitné.

Ale čo čert nechcel, dlhé šichty v supermarkete si vybrali svoju krutú daň (Paragraf šiesty, článok druhý Zákona o letných brigádach a stravovaní v skúškovom období: Daň z biorytmu). Pretože keď ako stredoškolák brigádujete v pokladni a máte iba päťminútovú prestávku na jedenie plus toaletu, máte iba dve voľby:

Prvá: že si donesiete vysokonutričné jedlo z domu a zjete si ho počas kakania na záchode, lebo brigádnici nesmú do kuchynky.

Druhá: že sa najete ultra rýchlo. A zvyšok času si na záchode budete čítať Jozefa Maka do školy a písať referát.

Tak som svoju dušu zapredala všemocnému Wifónovi. A nebolo to až také zlé. Vážne. Teda, z krevetových mám dodnes zlú pachuť na jazyku, ale karí kuracie boli natoľko pálivé, že človek ani necítil, ako mu odumierajú sliznice. Dali sa zjesť, keď sa človek zaprel. Aj brigádnik sa nažral, aj pokladňa ostala celá.

Ani som si neuvedomila, že si tie polievky začínam občas kupovať aj na doma.

A že vlastne už ani nečakám tri minúty, jem ich také polochrumkavé a strašne, strašne horúce. Akoby sa mi v ústach vytvorila azbestová vrstva alebo čo. 

Boli také... chutné nie je to správne slovo. Neboli ani výživné, zdravé už tobȏž nie... a ja som to samozrejme vedela. Boli však tak trošku... návykové. Svojím spȏsobom.

Spamätala som sa, až keď ma na to upozornili rodičia, ktorí ma za trest donútili vytriediť všetky spoluhlásky z písmenkovej polievky. Znelé do ošatky, neznelé do džberu. 

Prečo o tom píšem. Dnes som sa dočítala, že v jednej čínskej reštaurácii do nudlí pridávali ópium. Vraj aby si udržali zákazníkov. V meníčku sa to síce nepísalo, ale je to doblý, doblý, pane, cete k tomu kešup?

Keď si pomyslím, že mne na dočasnú závislosť stačili tie obyčajné, neópiové, trošku mi behá mráz po chrbte.

Ponaučenie na záver. Ktovie, čo všetko sa skrýva v Shakiriných vlasoch. Ona je tajomná, zláka vás do hrnčeka, a dieru nenecháva v srdci, ale v žalúdku. Tvári sa ako ideálne núdzové riešenie. Vykukuje z okienka, keď o pol tretej ráno čakáte na nočný rozjazd. Drží si oči došikma a pozýva vás k sebe. Bude to rýchle, sľubuje. Je medzi vami... chémia.

Všetky Éčka stoja v rade ako slizkí pasáci a je iba otázkou času, kedy vás skasírujú.

A vy si vravíte: To je dobré, doma si dám vitamín, mám ich plný šuflík. Boli v akcii, kremík a horčík, dva v jednom a k tomu mangán zdarma. Šalátové listy od dedka vám zatiaľ hnijú v chladničke, kam ste ich schovali, lebo vlastne neviete, čo s nimi. Je to smutné. Wifón vám žehnaj, keď budete sedieť na gastre a modliť sa, aby vám nik nestrkal prst do... Dobrú noc, milé deti. 

*nudle sú v slovenčine totálny čechizmus. Ale je to podľa mňa oveľa lepší výraz než cestoviny. Keď sa povie cestoviny, vždy mám pocit, že na mňa odniekiaľ vybafne Vilo Rozboril, slovenský to moderátor, a bude ma nútiť, aby som si zabalila pas a hrala s ním o zájazd do Talianska.