Fotoblog: Na skok do Tokya (časť prvá)

Uletený fotoblog na pokračovanie o jednom spontánnom výlete do Tokya. Prečo nosia Japonci nemocničné rúška? Je Tokyo naozaj také preľudnené? A ako to vyzerá na najrušnejšej križovatke sveta? 

Do Tokya sme sa dostali vďaka šikovnosti môjho priateľa a jeho kolegu, ktorí na internete našli extrémne lacné letenky. Najprv ich kúpili a až potom sa nás (slečien) opýtali, či chceme ísť na výlet. Ešteže sme vtedy nemali naplánované niečo dôležitejšie :) 

Informácia pre alergikov: tento článok môže obsahovať vysokú koncentráciu čerstvo nabifľovaných japonských slovíčok a morské plody. 

Hoďte po mne kameňom. Tí, ktorí ste ešte nikdy nestretli Japonca so slnečníkom, rúškou a zrkadlovkou na krku a nepomysleli si: „TYPICKÝ TURISTA!“ Ja teda určite nie som bez viny. S tým rozdielom, že po návšteve Tokya som sa sama ocitla v koži niekoho, komu príde každá maličkosť fascinujúca, nová a zaujímavá, takže chodí po ulici s foťákom prilepeným na oku ako nejaký bizarný kríženec človeka a ďalekohľadu.

Aby sa vám ľahšie čítalo, blog som rozdelila na 5 očakávaní, ktoré som si priviezla cez letiskovú kontrolu z Európy a v Japonsku sa mi buď potvrdili, alebo naopak vyvrátili.

Očakávanie prvé: Tokyo je extrémne preľudnené

Pred odletom do Tokya sme si robili piknik v parku a ja som si krátila čas vyhľadávaním zaujímavostí o Japonsku. Zarazila ma táto informácia:

• Tokyo = 6 017,96 obyv./km2
• Brno = 1 646,1 obyv./km2

Čo teoreticky znamená, že keby sme našu deku premiestnili aj so sáčkom croissantov z brnenských Lužánok do parku Ueno, sedelo by na nej okrem nás dvoch ďalších 7.3 ľudí (tú jednu tretinu človeka si radšej nechcem predstaviť :D). Čiže asi pochopíte, že som od Tokya očakávala dosť veľkú, lakte tupiacu tlačenicu.

Na týchto miestach je tlačenica zaručená:

• Shinjuku (najvyťaženejšia vlaková stanica na svete)
• Shibuya (prestupná stanica, tu sa nachádza najväčší prechod pre chodcov na svete)
• Akihabara (elektrické mesto)
• Park Ueno v sezóne kvitnúcich sakúr

A skúsenosť? Áno aj nie. Samozrejme, keď si nejaké mesto vyslúži prívlastok najväčšie veľkomesto na svete, pravdepodobne to nebude iba hyperbola (ako keď vám mamka vyčíta, že ste jej stratili už dvesto obedových dóz). Jednoducho nemôžete očakávať, že pôjdete po ulici sami dvaja, bude na vás svietiť reflektor a v pozadí hrať soundtrack z princeznej Mononoke.

Práve v Tokyu totiž pochopíte význam výrazu „človek milión“. Ľudí je tu veľa, dohromady okolo trinásť a pol milióna, takže váš bullshit skutočne nikoho nezaujíma. Prakticky neexistuje čas, kedy sú „všetci v práci“. Pri takom množstve ľudí by asi nefungoval systém: o štvrtej máme padla. Takže ľudia sú na ceste do alebo z práce v podstate počas celého dňa. Preľudnenosť človek najviac pocíti na frekventovaných staniciach metra, ale aj v noci v „párty“ štvrtiach alebo elektrickom meste Akihabara. Tam by vám ani Airways nestačil, aby ste mohli voľne dýchať.

Mozaika mestských častí

Napriek tomu sa ale v Tokyu dajú nájsť zákutia, kde sa cítite takmer osamelo. Je to dané tým, že Tokyo sa skladá z desiatok malých kantónov a mestečiek, pričom každé má svoje tempo a charakter. My sme napríklad mali prenajatý apartmán v štvrti Ryogoku, kde bola zaľudnenosť porovnateľná s nedeľou v Brne :) 

Pre Tokyo sú charakteristické dve architektonické kuriozity:

1. Tokyo je v počte mrakodrapov až na piatom mieste vo svetovom rebríčku. Je to preto, že výškové budovy sa tu začali stavať relatívne nedávno. Až nové technológie umožnili stavať odolnejšie mrakodrapy, ktoré odolajú častým zemetraseniam. V súčasnosti sa ale s mrakodrapmi v Tokyu roztrhlo vrece a Japonci tu dokonca plánujú postaviť najvyššiu budovu sveta – dvakrát vyššiu než Burj Khalifa v Dubaji. 
2. Budovy nie sú nalepené jedna na druhej, ale bývajú medzi nimi nepatrné medzery – taktiež kvôli zemetraseniam. Pohľad na budovy tak pôsobí ako čiarový kód: dom, medzera, užší dom, medzera... 

?Stretnúť niekoho s nemocničnou rúškou je proste no big deal

Zaujímavosť: Prečo Japonci nosia nemocničné rúška?

Samozrejme, keď človek vidí naproti sebe v metre človeka s rúškou cez ústa, podvedome začne trpieť až hypochondrickým pocitom. Ale po niekoľkých dňoch som si aj ja na tento pohľad skrátka zvykla a teraz si zvyk nosiť rúšky vysvetľujem na základe vlastného pozorovania takto:

• Rúšky nosia Japonci preto, lebo vo veľkomeste je extrémne znečistený vzduch a trápia ich dýchacie ťažkosti
• Nosia ich vtedy, ak sú oni sami chorí, aby hromadne nenakazili ostatných a nešírili chorobu ďalej
• Nosia ich ľudia s nízkou imunitou (napr. starí ľudia), pretože v metre by sa rýchlo od niekoho nakazili a za deň stretnú tak veľa ľudí, že je táto pravdepodobnosť vysoká

Pokračovanie nabudúce! 

Video: najväčší prechod pre chodcov na svete

V uliciach Tokya

Doprava v tak ohromnom meste pripomína steampunkové perpetum mobile

Aj v Tokyu nájdete zákutia, kde ľudia nerušene cvičia jógu a oddychujú