Diagnóza „voľná noha“ alebo čo je to sloboda pre freelancera?
Naše presťahovanie sa do Londýna vyvoláva v mojom okolí veľa otázok a zmiešaných reakcií. Medzi tie najčastejšie patria:
- Uau, to je super, závidím!!!
- Stretli ste už kráľovnú?
- A čo to tam akože robíš?
Vzhľadom k tomu, že som nedávno dobrovoľne odišla zo zamestnania a prešla na voľnú nohu, je najviac na mieste otázka číslo tri.
Niežeby som sa s touto otázkou nepoznala, sme staré známe už od doby, kedy som sa venovala archeológii Blízkeho východu: moja babička si to dodnes mýli s architektúrou a nechápe, prečo som musela ísť navrhovať domy až do Sýrie alebo na Sibír, keď aj u nás ľudia potrebujú nové domy.
Verím, že sa nájde kopa ľudí, ktorí presne ako ja z nejakého dôvodu (či už osobného alebo profesného) chcú vymeniť vyhriatu stoličku v kancelárii s istotou zaplateného poistenia a daní za neistú horskú dráhu menom FREELANCE. Preto som sa rozhodla, že o svojich skúsenostiach so začiatkami podnikania (v marketingu) budem písať a postupne ich s vami zdieľať. Sľubujem, že budú osobné, subjektívne a nie vždy budú mať zápletku. Ale budú autentické.
To, že ste si našli môj článok, môže znamenať dve veci: a) poznáme sa osobne a otravovala som vás s tým, aby ste si ho prečítali (ďakujem!!!) b) nepoznáme sa a vy ste hľadali niečo o tom, ako to s tým digitálnym nomádstvom vlastne funguje. Keď sa nad tým spätne zamyslím, bola som na tom úplne rovnako.
Vedela som, že potrebujem dať výpoveď v práci, ktorú som mala a mám (dodnes som s agentúrou, v ktorej som pracovala, v kontakte) rada a mala som strach z toho, že (ja, jednotkárka, ktorá mala vždy nejaký PLÁN!) sa mám vydať takým neistým smerom.
- Ako si budem zháňať klientov?
- Čo keď nie som dosť dobrá?
- A kto je to ten MSSZ, ktorý mi kradne z účtu peniaze?
Teraz, o pár mesiacov neskôr som... na tom podobne. Stále mám strach. Stále cítim neistotu. Ale čoraz viac tuším, že to bola asi najlepšia vec, ktorú som pre seba mohla urobiť.
Pretože na rozdiel od pocitu, že niekam musím ísť a stráviť tam osem hodín (a byť pri tom kreatívna na 150 %) si môžem organizovať čas podľa svojich schopností a potrieb. Pretože sa učím, akú mám hodnotu a okamžite cítim, ako táto hodnota priamo rastie s počtom skúseností, ktoré získam. Cítim sa slobodnejšia a sebavedomejšia.
Ale nebudem vám klamať, nie je to iba lážo-plážo. Napríklad i tá sloboda má pre človeka na voľnej nohe úplne iný význam. Pred FREELANCOM (predstavme si ho ako vysokého muža meter deväťdesiat, trošku hrozivého, v čiernom saku bez kravaty, skrátka smárt kešuál) sa totiž nie je kde schovať.
Chcete sa celý deň flákať a dopozerať zvyšné diely Game of Thrones? Môžete. Nikto vás za to nevyhodí z práce. Nikto vám nepríde skontrolovať dochádzku. Nikto vám neukáže graf, na ktorom svietite pod čiarou PRIEMER. Zároveň ale musíte sami niesť následky tejto slobody: napríklad to, že ste nesplnili to, čo ste sľúbili a klient vám nezaplatí, alebo že zabudnete včas vystaviť faktúry a budete týždeň na suchých rohlíkoch. Tak jednoduché to je. Nie je to tak úplne sloboda, skôr komfortnejšie väzeníčko, v ktorom si sami môžete odomknúť.
Keď som začala písať tento článok, priznám sa, že som sa trochu bála, či budem mať o čom... Prekvapilo ma, koľko pocitov, skúseností, problémov, otázok a zážitkov však môžem ponúknuť niekomu, kto je presne v tom bode, ako ja. Stojí na prechode pre chodcov, svieti zelená a on sa bojí vykročiť. Ak čo i len jednej osobe pomôžem prejsť cez cestu na druhú stranu netušených možností, bude to mať zmysel. Ak nie, nevadí. Na chybách sa človek najviac učí.
Lenka Ellie Tkáčová
Mary Fifick, kam až siahame? (Takmer neuveriteľná cesta jednej rodiny)
Moja prastará matka sa narodila v Amerike slovenským vysťahovalcom v roku, v ktorom sa potopil Titanic. Jej príbeh ma sprevádzal od malička, najprv ako rozprávka, neskôr ako podnet k pátraniu.
Lenka Ellie Tkáčová
Na skok z Londýna: Hastings
Mesto ako Londýn vás pohltí. Každý deň si všimnete niečo nové, každý deň sa učíte, ako prežiť, každý deň vychutnávate. Je to krásne... a vyčerpávajúce. Preto sa každý víkend snažíme z Londýna vypadnúť niekam na výlet.
Lenka Ellie Tkáčová
O tom, prečo potrebujeme drsnú lásku a že učitelia sú všade okolo nás
Dnešný článok je o niečo dlhší a osobnejší. Je pre všetkých, čo podobne ako ja začínajú s prácou na voľnej nohe.
Lenka Ellie Tkáčová
5 podivností anglických bytov
Náš byt má osobnosť. Volá sa Kryšpín. Možno v ňom straší. A možno nie. Čo je však isté je, že je to typický anglický byt, v ktorom natrafíte na typické anglické podivnosti. Poďme si na ne posvietiť.
Lenka Ellie Tkáčová
Svadba ako stratégia značky
Keď vám začne preskakovať z práce a plánovania svadby, ktorá bude 1490 kilometrov ďaleko od vás, dáte si štvrtú kávu a urobíte si prvú pauzu po šiestich hodinách... Vypadne z vás napríklad niečo takéto.
Lenka Ellie Tkáčová
3 kúzelné knihy, vďaka ktorým uvidíte Londýn inými očami
Jednou z mojich obľúbených vecí na Londýne je mať hlavu v oblakoch a predstavovať si, že som postavou v jednej z týchto urban fantasy kníh.
Lenka Ellie Tkáčová
Ochutnali sme Londýn: Kam na street food?
Jedlo na ulici. Jedna z najlepších vecí na cestovaní je možnosť ochutnať, čo jednotlivé krajiny alebo mestá ponúkajú. V prípade Londýna sú jeho ulice... jedna veľká, úžasná, multikultúrna kuchyňa sveta.
Lenka Ellie Tkáčová
Doma v Londýne
Tri mesiace v Londýne a musím povedať, že robím badateľné pokroky na svojej ceste z bodu A (totálny turista) do bodu B (akože B ako britiš. Ta ne?).
Lenka Ellie Tkáčová
Ako sme hľadali byt v Londýne
Sťahujeme sa. Zas. Prvého pol roka v Londýne sme bývali v garsónke, kde to síce bolo krásne, ale tiež drahé a nie veľmi útulné. Toto sú naše (dobré i zlé) zážitky s hľadaním nového bytu.
Lenka Ellie Tkáčová
Londýn za babku #1: Hor sa na hausbóty
Londýn je drahý. Napriek tomu sa tu však dajú zažiť a vidieť úžasné veci (takmer) zadarmo. Predstavím vám niekoľko úžasných miest, kde to vaša peňaženka vôbec nepocíti.
Lenka Ellie Tkáčová
Digitálna nomádka: Ako začať s podnikaním?
Prejsť na „živnosťák“ je veľký krok. Čo všetko to vlastne na začiatku obnáša a aké sú moje osobné skúsenosti z online marketingu? To sa dozviete v dnešnom článku.
Lenka Ellie Tkáčová
Zápisník minimalistickej cestovateľky: Ako zhodiť pár kíl a cestovať low-waste
Inšpirácia pre tých, ktorí sa radi túlajú po svete s ľahkosťou a zodpovedne voči životnému prostrediu.
Lenka Ellie Tkáčová
Deväť z desiatich archeológov odporúča: Hlinu proti depresiám.
Pôda nás robí šťastnejšími. Dôkaz? Som archeologička, niečo o tom viem. Mám takú pracovnú teóriu, že práve to je dôvod, prečo sú archeológovia šťastní aj bez peňazí.
Lenka Ellie Tkáčová
Fotoblog: Na skok do Tokya (časť druhá)
Dnes vám prezradím, že najväčšie veľkomesto sveta nie je len betónovou džungľou, dozviete sa, kde predávajú šaty z popcornu i to, s akými výdavkami by ste mali pri návšteve rodiska Pokémonov počítať.
Lenka Ellie Tkáčová
Fotoblog: Na skok do Tokya (časť prvá)
Uletený fotoblog na pokračovanie o jednom spontánnom výlete do Tokya. Prečo nosia Japonci nemocničné rúška? Je Tokyo naozaj také preľudnené? A ako to vyzerá na najrušnejšej križovatke sveta?
Lenka Ellie Tkáčová
Ku štrajku učiteľov na Slovensku
Keby mal náš pán premiér takúto slovenčinárku... možno by ten štrajk dopadol celkom inak. A keby štrajk dopadol inak, možno by vnúčatá pána premiéra takýchto učiteliek mali viac.
Lenka Ellie Tkáčová
Multi-kulti Vďakyvzdanie
Nedávno som mala tú česť byť pozvaná do domácnosti jedného amerického profesora na moju prvú "Thanksgiving dinner" v skutočne rôznorodej spoločnosti. Alebo až tak nie?
Lenka Ellie Tkáčová
Čo vám zatajili o Lare Croftovej.
Keď máte na celý týždeň 80 korunový rozpočet, dlhujete peniaze vedúcej svojej diplomky a nemáte ani na náplň do spinkovača. Aj to je archeológia.
Lenka Ellie Tkáčová
Byť viac ako Kevin.
Som typ osoby, ktorá sa dosť často bojí. Pred skúškami, pred cestou do zahraničia, alebo keď si idem po tme ukoristiť hriešny plátok lovečáku z chladničky. Bojím sa zubárov a gombíkov. Keď som bola malá, nedokázala som ani dopozerať film Jumanji, pretože som sa potom bála, či ma v kúpeľni nezadupú hrochy, keď sa budem kúpať.
Lenka Ellie Tkáčová
Shakirine vlasy voňajú makom.
Vždy som si to myslela. Že Shakirine vlasy sú ako droga. Dlhé, zvlnené, mokré... karí kuracie.
předchozí | 1 2 3 4 | další |
- Počet článků 70
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 630x