Ako sme hľadali byt v Londýne

Sťahujeme sa. Zas. Prvého pol roka v Londýne sme bývali v garsónke, kde to síce bolo krásne, ale tiež drahé a nie veľmi útulné. Toto sú naše (dobré i zlé) zážitky s hľadaním nového bytu.

Ďakujeme... realiťáci?

Teda bývalí. Dvaja kolegovia môjho snúbenca sú čírou náhodou bývalí realitní makléri (asi sme mali nejaké zbytkové karma body ešte z Brna). Musím povedať, že nám to ohromne pomohlo ujasniť si napríklad lokalitu, kde sa dajú nájsť dobré byty za dobrú cenu a niektoré „triky“, ktoré by nás jakživ vlastne ani nenapadli (napríklad že kedy si môžeme povedať nižšiu cenu).

Upozornili nás tiež na to, na čo si máme dávať pozor a na čo sa pýtať (Príklad: veľkým problémom hlavne starších bytov na prízemí je vlhkosť. Realitný maklér má od zákona povinnosť vám priznať, pokiaľ s tým v byte je problém. Teda ak sa na to vyložene opýtate. Pre niekoho je to asi banalita, ale nám osobne by to teda nenapadlo.)

Odhliadnuc od týchto cenných rád a tipov (pretože natrafiť na bývalého realiťáka je šťastná náhoda) sme začali týmto:

Výber lokality

Sedíme v kaviarni a sŕkame. Dokonca sme už nabehli na kávovú rutinu „white filter and black filter, sit-down, please“. V tejto časti Londýna sme nikdy neboli a hoci pre náhodných okoloidúcich vyzeráme ako obyčajný pár, ktorý si zašiel na obyčajnú kávu, v skutočnosti sa cítime ako tajní agenti. Ale nepredbiehajme.

Londýn je strašne veľký. Na to nemusíte byť mudrc, cítite to na vlastnej koži. Stačí sa napríklad jeden deň prejsť domov z práce pešo (keď to normálne máte 35 minút metrom). Ako si teda nájsť tú správnu štvrť v nekonečnej záplave adries?

Náš prvý byt bol na ulici Finchley Road. Krásna, tradičná časť Londýna... aj strašne drahá. Vedeli sme, že sa chceme odsťahovať niekam trošku ďalej, na druhú stranu ani jeden z nás netúži tráviť celý deň teriganím sa v metre alebo autobuse (čas je vzácny). Ako z tejto dilemy, keď jednotlivé časti Londýna nepoznáte?

Poradili sme sa s miestnymi. S ľuďmi, ktorí sú odkojení Londýnom. Ušetrili sme tak veľa trápenia a zúžili náš výber na pár lokalít v rámci nášho rozpočtu a relatívne dobrej dojazdnosti. Známi nám na základe našich predstáv a „podmienok“ poradili nasledovné štvrte:

• Clapham (živá štvrť, kam sa sťahuje veľa mladých profesionálov, cítite sa tam ako v meste, zároveň však nájdete aj pokojné ulice s typickou radovou zástavbou, je tu aj ohromný park)
• Battersea (je to už trošku ďalej, ale za dobrú cenu získate super bývanie, skvelá vybavenosť)

Do každej z týchto štvrtí sme sa vydali na prechádzku. Prešli a vyfotili sme si vždy niekoľko ulíc, všímali si, čo za ľudia tu bývajú, aká je doprava, kde sú aké obchody, skrátka ako tu plynie život... No a potom sme zakotvili v kaviarni alebo miestnom pube.

Umožnilo nám to jednak „otestovať“ si ceny a jednak dôkladnejšie preskúmať atmosféru a dať sa do reči s ľuďmi. Len tak napríklad vieme, že vedľa bytu, ktorý sa nám fakt páčil, vlastní miestnu pizzeriu strašne zlatá Bolívijčanka, robia tu vynikajúcu pepperoni a obstojnú kávu za pár drobných.

Určite odporúčame ísť si najprv jednotlivé časti mesta preskúmať. Nedáte za to nič, iba trochu času. A urobíte si vlastnú predstavu, ktorá sa od „nastajlovaných“ instagramových fotiek vždy veľmi líši, obzvlášť v Londýne.

Straší tu, prosím?

Keď sme zhruba mali jasno v lokalite, skontaktovali sme realitné kancelárie. Na internete sme si preštudovali byty v ponuke a ich cenovú hladinu, takže sme mali zhruba predstavu o tom, čo jednotlivé kancelárie ponúkajú.

Naša predstava bola:

• Oddelená spálňa (neradi si varíme v miestnosti, kde potom spíme)
• Zariadený byt
• Blízko zastávky
• Dobré spojenie do práce (dobré = do 40 minút)
• Ideálne niečo tradičnejšie než úplne moderné
• Pocitovo útulné

Keďže to nie sú prehnane špecifické požiadavky, nebolo ťažké dohodnúť si na každý deň 2-3 prehliadky. Jedna prehliadka trvá väčšinou do 15 minút .

Absolvovali sme lepšie aj horšie. Vždy sme sa dívali na:

• Kúrenie
• Okná (v Anglicku majú väčšinou okná v dezolátnom stave a ja som zimomravá)
• Vybavenie bytu
• Stav kuchyne a spotrebičov
• Stav kúpeľne (hlavne sme si všímali vlhkosť, plesne, atď.)
• Stav nábytku

Pýtali sme sa aj na susedov, ktorí bývajú v budove a na to, kde je najbližší supermarket. Snažili sme sa vždy registrovať aj maličkosti, ako napríklad hluk z ulice alebo výhľad z okien (najväčší bonus je vždy zeleň).

U jedného staršieho bytu, ktorý sa nám veľmi páčil, som si všimla starožitné zrkadlo a moja otázka (uznávam, že prehnane nadšená) realiťáka trochu zaskočila:

„A straší tu, prosím vás?“

Vraj nestraší. Veď uvidíme.

Čo potrebujete k prenájmu

Jednou z dôležitých vecí, ktoré potrebujete, aby vôbec majiteľ uvažoval o tom, že vám byt prenajme, je mať v Anglicku účet v banke. Dnes už nie je tak ťažké ho založiť vďaka bankám ako je Revolut, ale pripravte sa na to, že je to celkom papierovačka.

Okrem účtu v banke bude majiteľa zaujímať i to, koľko ročne zarábate a aké máte zamestnanie.

Taktiež potrebujete referenciu z predošlého bytu, za ktorú sa v Anglicku väčšinou platí. Neviem, či má rovnakú váhu aj referencia z Česka či Slovenska, my sme poskytli anglickú.

V prípade viacerých záujemcov o byt alebo „handlovania“ o cenu rozhoduje to,

• na ako dlho si chcete byt prenajať (čím dlhšie, tým lepšie pre vás) a 
• kedy ste ochotní sa nasťahovať (čím skôr, tým lepšie).

V Anglicku sa nedávno menili podmienky, podľa nových pravidiel všetky poplatky súvisiace s procesom prenájmu hradí majiteľ bytu, nie nájomca (to je pre vás ako nájomcu super správa).

Určite počítajte s tým, že musíte hneď na začiatku zložiť zálohu (klasika), ale aj týždňový nájom, aby vôbec realitka stiahla byt z ponuky a nevodila tam už prehliadky. Ak máte o byt vážny záujem, treba tieto peniaze poslať čo najskôr.

A kde sme teraz? Stále chodíme na prehliadky a hľadáme. Dúfame, že nám to sťahovanie vyjde. Držte palce! O ďalšie zážitky a skúsenosti sa s vami radi podelíme a ak niekedy budete v podobnej situácii, dajte o sebe vedieť.