Zamrznutí v polčase

20. 04. 2014 13:00:00
O mladých ľuďoch, ktorých kvalifikácia a sny nie sú kompatibilné s realitou, a tak zatiaľ v čašníckej zástere bezradne postávajú na zastávke pred značkou „Smer: život“.

Taký obyčajný letný deň v kancelárii.

Máme pustené rádio a sem-tam si dávame preteky na otáčacích stoličkách, aby krv neprestala prúdiť. Nebolo by to zlé, ale je tu horúco ako v mojom starom adaptéri od notebooku tesne pred jeho kolapsom. Dokonca sa tu chveje vzduch (ako Brad Pitt, keď hral panica v Zoznámte sa, Joe Black). Poznáte tie zábery z vyprahnutej púšte, kedy sa cez celú obrazovku letargicky kotúľa guľa suchej trávy a v pozadí počuť neprívetivý pozdrav štrkáča? Dnes tu máme niečo podobné.

Až na tie štrkáče.

Som totiž presvedčená, že štrkáče majú príliš veľa rozumu na to, aby takýto nádherný deň premrhali v práci. My nanešťastie musíme. Teda niežeby kvôli deťom, alebo tak. Sme študenti, a podľa kolektívneho očakávania pravdepodobne svoje skromné zárobky minieme (ako by moja starká povedali) na dajake glupociny a na marnosci. A možno trošku aj na nájom.

Náš ošúchaný ventilátor si ide pretrhnúť reumatické lopatky - veľmi to síce nepomáha, no aj snaha sa cení. Postupne sa prepoťujem dole stoličkou až na podlahu. Cítim sa ako servítka, keď ju pred praním zabudnete vo vrecku teplákov (toto prirovnanie som vymýšľala veľmi dlho a s veľkou dôslednosťou).

Obzerám sa okolo seba a vidím, že moji kolegovia na tom nie sú omnoho lepšie- prsty sa im šmýkajú po klávesniciach ako maslo po slížoch. Keď o chvíľu solidárne hlásim: „Decká, ja sa potím aj na miestach, kde to v niektorých štátoch nie je dovolené,“ všetci súhlasne pritakávajú.

Zvláštne je, že sa ešte nik nesťažuje.

No dobre, vlastne sa sťažuje každý. Bulhari, napríklad. Alebo Turci. A čo sme my menej horkokrvní (v tejto tropickej mikroklíme)?

Sťažujeme sa na extrémnu horúčavu. Sťažujeme sa na to, že nám zrušili kuchynku, a nemáme si kde schladiť vriace sendviče. Tak veľmi nám chýba kofeín, že by sme ho pokojne vylízali rovno z kávových zŕn. A sťažujeme sa, pretože dnešok je prvým dňom tohto týždňa, kedy pre nás bola práca. Keďže sme brigádnici, spoliehame sa na nepravidelné smsky od šéfky o tom, kedy sa bude a nebude pracovať. Tak to chodí. Keď nebudú dáta, nebude práca. Nebude práca, nebudú peniaze. Nebudú peniaze, nebude na marnosci. Život je jedna veľká márnosť.

A nikto sa nad tým nezamyslí, pretože ešte neživíme rodiny. Nezastaviteľný kolobeh urbanistickej džungle ako vystrihnutý z Levieho kráľa.

Akurát dnes som si v nejakom nepodstatnom plátku všimla recenziu na seriál Underemployed- Podzamestnaní. O mladých ľuďoch, ktorých kvalifikácia a sny nie sú kompatibilné s realitou, a tak zatiaľ v čašníckej zástere bezradne postávajú na zastávke pred značkou „Smer: život“.

Ten seriál som nevidela, ale myslím, že by sme sa s ním dokázali stotožniť. Z rôznych dôvodov. Väčšina z nás tu je/bola dočasne. Medička pred štátnicami, liahnuce sa právnické eso, nejaký ten ekonóm, a ja- čiperný archeológ, ktorý by mal byť teraz v lete po lakte zahrabaný v hline, nie tu vysedávať pri počítači a pokúšať sa ZARÁBAŤ PENIAZE. Sme skrátka hladní po úspechu, ale ešte nie tak celkom pripravení zraziť svet na kolená.

Tak vyčkávame. Sme fenoménom doby. Brigádujeme za malý peniaz, lebo popri škole viac nestíhame a študujeme, aby sme už nemuseli brigádovať. Niektorí z nás prídu na to, že to nie je až tak zlý systém, a stávajú sa z nich tituloví filatelisti. Posúvajú si hranice, predlžujú time out. Iní sa pokúšajú čo najrýchlejšie dostať z bludiska, ale nečakali toľko zákrut a sfingovín (aby ste získali prax v obore, musíte mať prax v obore). Tak si tu veselo sedíme, trošku pracujeme, a trošku diskutujeme o tom, že by receptové časopisy mali mať ochutnávacie stránky (podobné, ako voňavé stránky v katalógoch Avonu). Pre lepšie uvoľnenie chuti, tu olíznite.

A ponaučenie na záver?

Nájdite si niečo, v čo veríte, a bojujte za to (Anciáša vášho- ako by moja starká dodali)! Aj v dnešnej dobe. Zvlášť v dnešnej dobe! Vstaňte, vybehnite, osloboďte sa. Nenechajte život, nech vás ťahá, radšej ho dotlačte tam, kam chcete vy sami (je to predsa váš vozík). Ste predsa lepší, než si myslíte, a zároveň horší, než ešte dokážete byť. Prestaňte si robiť srandu z prokrastinácie, a efektívne využívajte ten čas, o ktorom si raz myslíte, že ho máte ešte tak veľa, a inokedy netušíte, kam sa vám stratil.

Aby sme si to ujasnili- vymyslieť si ako životné poslanie ísť na všetky koncerty Džastina Bíbrta bez podprsenky, alebo prejsť na jeden šup celé Diablo trojku, to nie sú práve spásonosné plány (z dlhodobého hľadiska). Veď aj oxfordskí vedci dokázali, že... čerta starého dokázali. To vám povie každá totka z Iliašoviec (aj keď teda moja starká tvrdia, že z Iliašoviec ani krava neni dobra).

Ani ten najsprávnejší prúd v rieke vás nezavedie do cieľa, keď nezačnete veslovať. Ja napríklad o sebe v hĺbke duše viem, že som spisovateľka (či už dobrá, alebo zlá, na tom predsa až tak nezáleží, aspoň, kým neumriem), ale často sa miesto písania ocitnem niekde úplne inde. Pohodlnosť a strach z neúspechu- najlepšie kamarátky, ktoré spolu cez prestávku chodia na školské záchody. Pritom stačí tak málo. Každý riadok sa počíta. Každý brušák a každý ťah štetcom. Proste raz urobte to, čo ste si už miliónkrát prečítali v krátkych a stredne dlhých titulkoch na motivačných weboch. Aj tento článok- už ste mohli byť niekde vonku, síce spotení, ale na čerstvom vzduchu, ukazovať svoje najlepšie pierka na pracovnom pohovore u veľkých, kolektívne hrať v pätici na jednej gitare palcom zadnej nohy, alebo sa tváriť strašne skromne na prvom rande v bodkovaných balerínkach. Čo vás čo má zaujímať, ako si tu ja vylievam pocity z jedného úplne stereotypného pracovného dňa?

Ešte čítate?

Hodiny plynú, až nakoniec v kancelárii ostávam sama. Víťazoslávne sa zmocňujem ventilátora a strategicky si ho namierim priamo za seba na chrbát (prisahala by som, že aj ten ventilátor sa potí). Vždy, keď mi zafúka priamo do uška, spokojne si vrním ako Bear Grylls, keď si griluje jašteričku na bielom víne s iba štipkou bazalky. A už toľko nepremýšľam o glupocinách. Myslím, že tento stručný exkurz pre dnešok bohato stačil. Veď ono to ani s tým osvietením netreba preháňať (pokiaľ teda človek nie je Aštar Šeran).

Autor: Lenka Ellie Tkáčová | neděle 20.4.2014 13:00 | karma článku: 10.48 | přečteno: 267x

Další články blogera

Tato rubrika neobsahuje žádné články...

Další články z rubriky Ostatní

Ladislav Jakl

Dělají z nás ženy! Nebo jen hlupáky?

Jsme všichni obětmi tajemného spikleneckého experimentu, kdy pomocí přísad do potravin globální vládci nadělají z chlapů zženštilé hermafrodity, neschopné plodit děti?

28.3.2024 v 18:55 | Karma článku: 25.76 | Přečteno: 439 | Diskuse

Milan Šupa

Čerpejme sílu ke vzestupu z prožití reality Ducha

Myslím, tedy jsem! Tato slova jsou lež! Jsou omylem! Kdo je akceptuje, sází na falešnou kartu a promrhává svůj život. Ztotožňování vlastní jsoucnosti s rozumem a myslí je tou největší tragédií, která nás může postihnout.

28.3.2024 v 16:13 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 48 | Diskuse

Jiří Herblich

Slovo, které radí člověku je Božské tím, že chápe princip Božství

Kdo najde slovo své jako Božské tím, že uvěří. Ten najde slovo společné jako svoje a bude to slovo Boha v člověku.

28.3.2024 v 6:28 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 24 | Diskuse

Yngvar Brenna

Jakou chcete budovat společnost aneb pryč s Velikonocemi

Skutečně je to něco, za co máte utrácet peníze i čas a úsilí, abyste ty dopady potírali, či alespoň pokoušeli, byť zcela marně, zmírnit? Přece jde o to, jakou chcete budovat společnost.

28.3.2024 v 1:56 | Karma článku: 15.40 | Přečteno: 298 |

Jan Andrle

Nový oblek

Jak slíbil, tak udělal. Sliby se mají plnit, že. A já to stihnu nejen do vánoc, ale dokonce do velikonoc. Tady to je, přátelé blogeřníci.

27.3.2024 v 22:17 | Karma článku: 19.77 | Přečteno: 518 | Diskuse
Počet článků 70 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 626

Ahoj, som Ellie. Živím sa ako copywriterka a kreatívna duša. Pomáham značkám s komunikáciou a sociálnymi sieťami. Predtým som sa venovala archeológii. Rada šijem a cestujem. Od marca 2019 žijem v Londýne a... som na voľnej nohe.

Smoljak nechtěl Sobotu v Jáchymovi. Zničil jsi nám film, řekl mu

Příběh naivního vesnického mladíka Františka, který získá v Praze díky kondiciogramu nejen pracovní místo, ale i...

Rejžo, jdu do naha! Balzerová vzpomínala na nahou scénu v Zlatých úhořích

Eliška Balzerová (74) v 7 pádech Honzy Dědka přiznala, že dodnes neví, ve který den se narodila. Kromě toho, že...

Pliveme vám do piva. Centrum Málagy zaplavily nenávistné vzkazy turistům

Mezi turisticky oblíbené destinace se dlouhá léta řadí i španělská Málaga. Přístavní město na jihu země láká na...

Kam pro filmy bez Ulož.to? Přinášíme další várku streamovacích služeb do TV

S vhodnou aplikací na vás mohou v televizoru na stisk tlačítka čekat tisíce filmů, seriálů nebo divadelních...

Stále víc hráčů dobrovolně opouští Survivor. Je znamením doby zhýčkanost?

Letošní ročník reality show Survivor je zatím nejkritizovanějším v celé historii soutěže. Může za to fakt, že už...